Slovenčina
English 
Deutsch 
Magyar 
Komárno, mesto na sútoku Váhu a Dunaja, je centrom Podunajska. Patrí medzi najstaršie trvalo obývané lokality na Slovensku, vďaka čomu sa mesto pýši bohatou históriou.
História Komárna v kocke
Okolie dnešného mesta bolo osídlené už v staršej dobe bronzovej, no výraznejšie stopy tu zanechali až Kelti a po nich Rimania v podobe Rímskeho vojenského tábora v Iži, ktorý bol súčasťou Limes Romanus. Neskôr mesto osídlili Avari a potom Slovania. Prvé mestské výsady udelil Komárnu Belo IV. v roku 1265, vďaka čomu nastal rozvoj mesta. Turecká expanzia prispela k jeho ďalšiemu rozvoju. Komárno sa stalo pohraničnou pevnosťou ríše a začalo sa s budovaním vojenskej pevnosti, ktorá sa stala základom obranného systému mesta. Po vyhnaní Turkov sa Komárno vďaka svojej polohe na križovatke vodných i suchozemských ciest stalo dôležitým mestom Uhorska. V roku 1745 Mária Terézia udelila Komárnu titul a práva slobodného kráľovského mesta. Začalo sa s výstavbou palácov, kláštorov a kostolov. Stavebný ruch však zastavilo silné zemetrasenie v roku 1763 a o dve desaťročia, v roku 1783, postihlo mesto ďalšie zemetrasenie. Aj napriek škodám si mesto udržalo svoje postavenie dôležitého strediska. Ďalšou ranou pre mesto bol veľký požiar pevnosti a zničenie veľkej časti mesta počas revolučných rokov 1848/49.
V súčasnosti toto mesto s takmer 37 tisíc obyvateľmi žije bohatým kultúrnym a spoločenským životom. Návštevníkom ponúka pohľad do histórie cez návštevu historických pamiatok, mŕtve rameno Dunaja je lákadlom pre milovníkov vodných športov a celoročne otvorené termálne kúpalisko poskytne relax v termálnej vode.
Pamiatky
Námestie generála J. Klapku
Prehliadku Komárna môžete pokojne začať v centre mesta na Námestí generála J. Klapku. Dnešné námestie sa vytvorilo na mieste jazierka, ktoré bolo pozostatkom vodnej priekopy chrániacej hradby stredovekého mesta. Na mieste vyschnutého jazierka vzniklo trhovisko. Na severnej strane trhoviska už koncom 17. storočia stál dom používaný na zasadnutia mestskej rady. Na jeho mieste dnes stojí neorenesančná radnica. Táto trojpodlažná dvojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika, ktorej priečeliu dominuje mestská veža, získala svoju dnešnú podobu po viacerých prestavbách. Aj v súčasnosti je sídlom mestského úradu.
Ďalšou dominantou námestia je Zichyho palác z konca 17. storočia. Po stáročia hrala táto historická budova dôležitú úlohu v dejinách mesta. Bola využívaná ako divadlo, obytný dom, synagóga, pošta či pivnica. V súčasnosti v ňom sídli Podunajské múzeum, ktorého expozície dokumentujú bohaté dejiny Komárna a jeho okolia, ako aj život a dielo osobností mesta.
Neprehliadnuteľnou budovou je tiež Dôstojnícky pavilón, dvojpodlažná štvorkrídlová stavba na nepravidelnom pôdoryse s vnútorným nádvorím. Pavilón bol súčasťou vojenských objektov komárňanskej pevnosti. Nachádzali sa tu byty pre dôstojníkov cisárskej a kráľovskej armády. Na prízemí bolo veľké dôstojnícke kasíno. Na prednej strane budovy vidieť nápis VIRIBUS UNITIS (v jednote je sila), ktorý bol heslom cisára Františka Jozefa I. Priestory Dôstojníckeho pavilónu v súčasnosti využíva Univerzita Jánosa Selyeho a tiež Mestský úrad Komárno. Na nádvorí Pavilónu sa nachádza amfiteáter, ktorý počas letných mesiacov ožíva koncertami a podujatiami.
Nádvorie Európy
Pri návšteve Komárna určite nevynechajte Nádvorie Európy. Toto námestie je unikátnym stavebným dielom architektov z komárňanského Ateliéru Európa. Viac ako štyri desiatky budov, postavených v mierke jedna ku jednej, reprezentujú architektúru a stavebné slohy typické pre jednotlivé oblasti Európy. Spojenie historického jadra mesta s Nádvorím Európy tvoria historické vstupné brány, z ktorých každá nesie meno uhorského panovníka. Popri pestrofarebných budovách môžete obdivovať aj sochy patrónov Európy, či si posedieť na lavičkách pri fontáne nazvanej Milénium.
Najväčšou historickou pamiatkou Komárna je národná kultúrna pamiatka „Pevnosť“. Tento jedinečný fortifikačný objekt tvorí systém bášt a opevnení na území mesta Komárno a protiľahlých brehoch riek Dunaj a Váh a spolu s centrálnou pevnosťou tvoria najrozsiahlejší pevnostný systém v strednej Európe.
Najstaršia časť, tzv. Stará pevnosť, bola postavená v 16. storočí na mieste stredovekého hradu. V 17. storočí bola rozšírená o tzv. Novú pevnosť. Ani pevnosť sa nevyhla silným zemetraseniam v 18. storočí, ktoré ju značne poškodili a stratila svoj vojenský charakter. Avšak vojenské ťaženia francúzskeho cisára Napoleona I. prispeli k obnoveniu a modernizácii pevnosti, z ktorej sa vďaka tomu stal najrozsiahlejší pevnostný systém Rakúsko-Uhorska schopný v prípade potreby poňať až 200 000 vojakov.
Svoju vojenskú funkciu si Pevnosť zachovala aj po zániku Monarchie. V súčasnosti je majetkom mesta Komárno. Brány Pevnosti sú otvorené širokej verejnosti počas celého roka. Pred návštevou odporúčame prečítať si návštevný poriadok a informovať sa o dostupnosti.
V južnej časti bastiónu v objekte Bašta VI., ktorý je zaujímavou fortifikačnou stavbou z 19. storočia, bolo v roku 1993 zriadené lapidárium – expozícia, v ktorej návštevník nájde rímske kamenosochárske pamiatky, náhrobné a oltárne kamene, sarkofágy a iné pamiatky pochádzajúce z rímskych hraničných opevnení Brigetio a Kelemantia. Expozícia je verejnosti prístupná len v mesiacoch júl a august. Od septembra do júna je múzeum otvorené len pre vopred ohlásené skupinové návštevy.
Zaujímavé architektonické stavby
Komárňanský vodovod je jeden z najstarších po Bratislave a Trenčíne a jeho vežový vodojem je najstarší svojho druhu na území západného Slovenska. Pôvodne pokryl spotrebu vody celého mesta aj obce Új Szőny, ktorá je dnes mestskou časťou Komáromu v Maďarsku. Projekty vypracoval kráľovský inžinier Zarka Elemér v roku 1901 a vodojem bol uvedený do prevádzky v roku 1902. Veža postavená v romantickom slohu je vysoká 28 metrov a celkový objem nádrže je 500 m³. Z dôvodu zvýšených tlakových pomerov vo vodovodných potrubiach už nie je v prevádzke, ale je stále udržiavaná v prevádzky schopnom stave. Veža je považovaná za charakteristickú budovu mesta.
Prvý tzv. lodný most cez Dunaj bol v Komárne postavený v roku 1586 a nieslo ho 79 lodí. V roku 1892 bol tento lodný most nahradený pevným Alžbetiným mostom, ktorý svoje meno dostal po slávnej cisárovnej Sissi. Už viac ako 130 rokov spája dve mestá – slovenské Komárno a maďarský Komárom, ktoré v minulosti tvorili jedno mesto a boli rozdelené až vznikom 1. Československej republiky. Približne v polovici mosta sa nachádza hraničná línia medzi Slovenskom a Maďarskom. Pokiaľ most prechádzate peši, asi v polovici mosta môžete byť jednou nohou v Maďarsku a druhou stále na Slovensku.
Skvelou bodkou za potulkami mestom môže byť relax v termálnej vode komárňanského kúpaliska, ktoré nájdete priamo v centre mesta neďaleko Novej pevnosti. Termálna voda tohto kúpaliska je svojím zložením porovnateľná s termálnou vodou v Bardejovských kúpeľoch. Areál kúpaliska ponúka návštevníkom 7 rôznych bazénov. Počas leta si môžete zaplávať vo vonkajších bazénoch a užiť si vonkajšie atrakcie. Celoročne otvorený bazén s mobilným prestrešením vám umožní vychutnať si relax v horúcej termálnej vode a pritom byť na čerstvom vzduchu aj v chladnom počasí. V zimných mesiacoch je k dispozícii tiež vnútorný oddychový sedací bazén s termálnou vodou.
Náš tip
Pokiaľ chcete spoznávať ďalšie zákutia Podunajska, stiahnite si mobilnú aplikáciu GUIDE@HAND Podunajsko-Dunamente a objavte čaro tohto regiónu. Aplikáciu si môžete stiahnuť v Google Play a v IOS AppStore. Viac info nájdete tu.
Iža
Milovníkom rímskej histórie určite odporúčame navštíviť rímsky vojenský tábor Kelemantia pri obci Iža 7 kilometrov východne od Komárna. Rimania v období svojho najväčšieho územného rozmachu prišli až na ďaleký sever a prekročili rieku Dunaj. Dôkazom ich niekdajšej prítomnosti je aj vojenský tábor Kelemantia, ktorý bol postavený počas vlády cisára Marca Aurélia. Tábor bol súčasťou rímskeho obranného hraničného systému Limes Romanus dlhého asi 6 000 km. Hranicu chránili legionári ubytovaní v táboroch. Tábor zaberal plochu viac ako 3 hektáre a bol obklopený dvojitými priekopami, hlinenými valmi a dreveným obranným múrom. Od roku 2021 je tento tábor zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
V obci sa nachádza Rímske a národopisné múzeum Kelemantia s rímskou a národopisnou expozíciou. Súčasťou múzea je aj remeselnícka dielňa, kde vám ukážu, ako Rimania žili a tvorili.
Pri návšteve Iže určite nevynechajte turecký most. Tento malý dvojoblúkový mostík nájdete na brehu Dunaja neďaleko čerpacej stanice. Hovorí sa, že pochádza z tureckých čias a preto ho miestni volajú „turecký most“.
Ak by ste vysmädli, určite ochutnajte čerstvú vodu z artézkej studne nachádzajúcej sa uprostred obce smerom do Štúrova. Voda v tejto studni vyviera z hĺbky 220 m.